Kroje

 

Mužský kroj 
Sukňaki - súkenné nohavice s našitými čiernymi šnúrami popri bočných švoch, vyšívanými kŕešivami - pestrou výšivkou srdcovitého tvaru okolo rázporkov siahajúcou až do polovice stehien. Prevládali sýte far­by, najmä červená a čierna. Biela košeľa, neskôr vyšívaná, husto vybíjaný (asi 12-15 cm široký) opasok, serdak z ovčej kože, zafarbený do hneda, pod krkom uviazaný farebnou šnúrkou s brmbolcami na koncoch ladených do červená alebo zelena, bez rukávov. Sviatočný býval vyšívaný. Na nohách cenckované- vybíjané kožené krpce so šnurovaním - omotanými remencami nad členkami. Na hlave čierny klobúk s okrúhlym dienkom a širokou rovnou strechou, so stuhou s mušličkami, s puhacem - páperím z morky a orlím (alebo jastrabím) perom a niekedy aj veľkou mušľou. Perá nosili len mládenci. Pero sňali mládencovi počas svadby - pri snímaní vienka - party. Toto pero sa potom ušlo niektorému z jeho mladších a ešte slobod­ných kamarátov. Mušľa ostávala. Predtým sa nosili klobúky s užšou strieš­kou a upleteným v trojmo korbáčikom uviazaným okolo klobúčika. Konce korbáčika kistecki viseli z klobúčika. Typickým doplnkom bola šykyrka - (čupaska) - valaška.

Dávnejšie sa v pracovný deň nosili kroje, ktoré neboli tak bohato zdobe­né. Krajšia výzdoba bola určená pre tých bohatších a hlavne na sviatok a nedeľu. V pracovný deň nosili niekedy obyvatelia oblečenie iba z plátna. Tento plátený odev si vyrábali sami. Z tenkého plátna si robili väčšinou ko­šele a spodnice, z hrubšieho - pacešnego plátna nohavice. Tie nosili muži hlavne v lete. Na zimu si šili súkenné kapce, cusky - čo bol vlastne dlhší asi trištvrťový kabát ušitý z tmavého - čierneho, ale i bieleho súkna. Bohatší a mládenci ho mávali často aj vyšívaný.

 

Ženský kroj 

 

Vyšívaná biela dierkovaná košeľa, gorset (lajblík) (pred­tým kašmírový, neskôr zamatový) vyšívaný farebnými nitkami, neskôr flit-rami s motívom dzevjyndzola - ľudovo nazývaného tiež pastiersky chlieb, kocalabka - plesnivca alpského a pod., podľa fantázie tej, ktorá ho vyšíva­la. Vpredu bol zašnurovaný farebnou stuhou, ukončenou mašľou. Sukňa - kašmírová - tzv. gibetová - farebná, pod ktorú sa obliekajú 2-4 biele spodničky, odspodu tiež vyšívané. Na nohách krpce. U mladých žien sú far­by svetlé, pestré, u starších skôr tmavé. Mladucha mala kroj tiež vyšívaný, no gorset i sukne mali podkladovú farbu bielu. Na krku väčšinou červené gorale, ktoré však pre svoju vysokú cenu boli často nahradzované imitáciou. V zime sa nosil ešte kožuštek - serdak.
 
Mladé dievčatá nosili dlhé vlasy zapletené do dvoch vrkočov s úzkymi stuhami (bielymi, alebo červenými). Vydaté ženy mali vlasy spletené do vrkočov a zapletené do cuby. Na hlave nosili, hlavne staršie ženy, šatky šafolki - vlnené šatky, neskôr šatky s ružami (kvetovaným vzorom), alebo tzv. tureckým vzorom. Niekedy sa nosili metrofki, pravdepodobne preto, že ich obsah bol 1m2. Najčastejšie boli žlté alebo slabo hnedé.
 
Staršie ženy nosievali odžyvacke - vlnenú štvorcovú prikrývku zloženú do trojuholníka, ktorá slúžila ako vrchný kabát, ako ochrana pred tuhou zi­mou, väčšinou v tmavých farbách.